Tento deň bol takisto označaný ako Božie hody (až do roku 1969, keď bol vypustený z rímskokatolíckeho kalendára), na počesť dvoch kresťanských svätcov (jeden z nich sa určite volal sv. Valentín), umučených rímskym cisárom Claudiom II. Gothicusom. Svätého Valentína skrátili o hlavu, pretože neprestal oddávať mladé páry napriek tomu, že to Claudius zakázal. Cisár bol totiž presvedčený, že ženatí vojaci nie sú takí dobrí ako slobodní. V starovekom Ríme bol 14. február sviatkom plodnosti (Lupercalia) - na počesť Lupercusa, boha pastierov. Jedna zo zvyklostí týchto osláv prikazovala mladým devám, aby napísali ľúbostné odkazy. Odkazy sa vložili do veľkej urny, ktoré si odtiaľ vyťahovali slobodní muži. Tí potom dvorili tej panne, ktorej odkaz si vytiahli. V priebehu storočí sa všetky vplyvy premiešali a vznikol "moderný" sviatok zaľúbených. Deň Svätého Valentína je venovaný milencom - je to čas, keď si vymieňajú romantické blahoželania a sladké vyznania o ich nekonečnej láske.